Čo ma naučila brigáda housekeepera.

Už tretie leto pracujem v golfovom klube ako housekeeper. Áno, som upratovačka. Dočasná. Občasná.
V anglicku. Privyrábam si tak na výšku a na život. Mám rada, keď si veci môžem kúpiť za moje peniaze.

Táto práca ma každým dňom učí novým a novým veciam, no už tretí rok sa mi potvrdzuje, že … práve som vymazala asi 6 viet, ktoré som tu chcela napísať. Vlastne ani neviem, kde začať.

Tak pekne po poriadku.

Keďže sme iba ľudia, som si istá, že každý máte predsudky voči práci housekeepera ako ku podradnej práci. Presne takisto ako ku práci smetiara, verejno-prospešným prácam a rôznym iným druhom zamestnaní.

Áno, predsudky máme voči povolaniam, bez ktorých by bol náš svet obrátený hore nohami. Stali sa pre nás akousi samozrejmosťou. Veď…

Prídem do reštiky alebo na verejné záchody – teda hocikam, a je to tam čisté.
Aspoň v rámci možností.
Kráčam po ulici, odpadky nikde. prosím nebrať túto vetu doslovne, ale tak normálny človek snáď pochopí ako to myslím.

Tieto maličkosti sú pre nás samozrejmé, ale ak náhodou stretneme človeka zarytého do práce s metlou či mopom v ruke, pozeráme sa na neho s inými očami. S tými posudzovačskými, že však je to len upratovačka. Áno, tá upratovačka (v pokročilom svete túto rolu zastáva aj muž), je tiež človek. Tak ako ty….

Tak ako ten officer, ktorý si s nosom hore vykračuje po chodbe a sotva povie Hi…
Alebo ako jeho kolega, ktorý má problém zaniesť šálku do kuchyne…
Alebo vyhodiť šupku z banána…
Alebo si čeknúť dátum spotreby na toaste…
Alebo ten týpek, ktorý pravidelne nesplachuje záchod. A kopa im podobných…

Ale však načo by sa unúvali, keď je tu ten sluha, ktorý to spraví za nich. Uvedomujem si, že hoci tieto “privilegované povolania” garantujú ľuďom peniaze, neznamená to, že im garantujú aj slušné správanie, vychovanosť alebo rozum. Alebo teda… jeho správne používanie. Možno peniaze môžu kúpiť šťastie, naozaj?, ale stojí to pri takomto živote za to?

Snažím sa spomenúť si, koľko asi poznám prirovnaní človeka k zvieratám. Mám pocit, že častokrát sa ľudia správajú horšie ako tá zver, ku ktorej sú prirovnávaní. Teda nie že mám pocit. Ja to vidím. Stretávam sa tu s tým každý deň. Radšej vás ušetrím od tých nechutných detailov.

Ale späť k práci housekeepera. Som tak šťastná za tieto skúsenosti. Každý rok mi to pripomenie pozerať sa na ľudí inými očami. Vnímať ich tak, že hoci majú nižšie postavené povolanie, bez nich by bol svet jedlo veľké smetisko. Chcem vzdať hold každému, kto roky vykonáva “takéto” práce. Občas si síce pošomrem aj na našu intrákovú pani upratovačku, no akonáhle ju stretnem v kuchyni alebo na chodbe a vidím, aká je šťastná, že robí prácu, ktorá ju baví, poviem si, Karin stop.

Nehovorím, že mňa práca housekeepera baví. Ale dala mi skúsenosti do života, iný pohľad na svet, na ľudí a na to, že by sme nikdy veci nemali brať ako samozrejmosť.

 

Odteraz už pre mňa nie je podradná žiadna práca. Podradný je pre mňa človek, ktorý pracovať nechce, šomre na systém, nesnaží sa nájsť prácu a poberá dávky od štátu. Takže môj záver je, že žiadna práca nie je podradná, ak je potrebná. Ani tá moja dočasná. Sú práce, ktoré sú nedocenené, a potom sú tu tie, ktoré sú, naopak, precenené. Hlavne každý robme to, čo chceme a nie to čo musíme. Vždy je šanca zmeniť svoj život a začať odznova. Tak sa toho nebojme a skúsme to. No a nesúďme… aby sme neboli súdení.

See ya.

PS – sorry za kvalitku fotky. Lenovo A500 nemá takú dobrú prednú kameru! *-*

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s

Create a website or blog at WordPress.com

Up ↑

%d bloggers like this: